Turiec spolu s Liptovom sú regióny s najvyšším počtom kultúrno-historických pamiatok v rámci Slovenskej republiky. Spojením regiónu Turiec s historickou Kremnicou vznikol turistický región s veľmi významným kultúrnym a historickým potenciálom. Mesto Martin je vládou vyhlásené za Centrum národnej kultúry Slovákov. Na území regiónu Turiec v rámci Slovenska je najvyššia koncentrácia múzeí a galérií. Niektorí z nich sú jedinečné ako napr. Hasičské múzeum v Martine. Za zmienku stojí aj jediná technická pamiatka, ktorá sa v regióne nachádza – Turčekovský vodovod (väčšia časť diela sa nachádza v Kremnici a okolí).
Hrady
Po histórii môžete v Turci pátrať na troch niekdajších hradoch. Hradné múry kráľovského sklabinského hradu z 13. stor. stoja v predhorí Veľkej Fatry, s jeho históriou sa oboznámite v priľahlom múzeu. Znievsky hrad na skalnatom vrcholci v nadmorskej výške 985 m je najstarším známym hradom v Turci a najvyššie položeným hradom na Slovensku.
Blatnický hrad nájdete za obcou Blatnica v Gaderskej doline, v oblasti národného parku Veľká Fatra. Sklabinský hrad bol až do polovice 18.storočia sídlom Turčianskej župy. Každoročnou atrakciou, organizovanou v druhej polovici augusta sú Hradné slávnosti.
Múzeá
- Múzeum železnice sa nachádza v časti depa bližšie k osobnej stanici ŽSR Vrútky.
Prezentuje predovšetkým parné rušne, z ktorých časť je schopná prevádzky. Zaujímavým exponátom je funkčné elektromechanické staničné zabezpečovacie zariadenie SH 5007 s rôznymi typmi návestidiel, prestavníkov a ďalších zariadení. Expozícia je prístupná v období od 1.6. do 30.9. po predchádzajúcom telefonickom dohovore. www.vyhrevna-vrutky.sk - Slovenské národné múzeum – Múzeum slovenskej dediny – najväčšie múzeum
v prírode na Slovensku, aká bola architektúra a spôsob života na dedine pred viac
ako 100 rokmi v regiónoch Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky a Turiec.
www.skanzenmartin.sk - Unikátne Hasičské múzeum v Priekope ponúka návštevníkom jedinečnú možnosť
nazrieť do histórie hasičskej techniky. V priestoroch múzea nájdete i historické a
súčasné hasičské uniformy, ale i novovybudovanú expozíciu konských striekačiek
a vynovenú výstavu motorových striekačiek. www.priekopa.sk - Slovenské národné múzeum prevádzkuje aj Etnografické múzeum, Múzeum
Andreja Kmeťa, Múzeum Martina Benku, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku,
Múzeum kultúry Rómov na Slovensku, Múzeum Karola Plicku. www.snm.sk - Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice www.snk.sk
- Súkromné letecké múzeum Tomčany www.aeromuzeum.sk
Galérie a divadlá
- Slovenské komorné divadlo v Martine vzniklo v roku 1944 ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku. Za takmer 65 rokov svojej existencie prešlo Slovenské komorné divadlo mnohými etapami. Sídli v historickej budove Národného domu. www.divadlomartin.sk
- Turčianska galéria v Martine vznikla v roku 1983 a orientuje sa predovšetkým na začiatky moderného slovenského výtvarného umenia, ktorého významné osobnosti sú tvorbou zviazané s Turcom. Osobitným obdobím, na ktoré sa galéria zameriava, sú 30. a 40. roky, kedy bol Martin významným kultúrnym centrom.
- Galéria Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach – Exponáty galérie približujú život a dielo M. Galandu (1895 – 1938), jednej zo zakladateľských osobností slovenského moderného výtvarného umenia. Jeho diela sú vystavené v autentickom prostredí, čo umocňuje umelecký zážitok.
- Kalvária Kláštor pod Znievom – Za obcou Kláštor pod Znievom v blízkosti cintorína a na značenej turistickej ceste na vrch Zniev sa nachádza kalvária s kostolom sv. Kríža. Kláštorská Kalvária je jediným pútnickým miestom a zároveň kalváriou v Turci. Je súčasťou takmer 400 ročného pútnického miesta, ktoré je spojené s milostivým obrazom Panny Márie v prepoštskom kostole. Najbližšie pútnické miesto je Rajecká Lesná, kde bola kalvária vybudovaná až v rokoch 1920 – 21 a Nitrianske Pravno, kde kalvária vznikla až v rokoch 1925 – 37. Ide o barokovú stavbu z polovice 18. storočia, postavenú jezuitmi, ktorá sa s menšími úpravami zachovala takmer v pôvodnej podobe, spolu s časťou vnútorného zariadenia kostola. Pre Kalváriu v roku 1877 maľoval tajomstvá bolestného ruženca akademický maliar Jozef Božetech Klemens.